reklama

Kedysi som chcel byť farárom

Kedysi som mal byť farárom. Chcel som to, už som začal chodiť do prípravky. Biblické jazyky. Dejiny kresťanstva. Napokon som premýšľal, či je to povolanie, alebo viac vzbura proti komunistom a vyšlo mi to druhé. Teda som sa farárom nestal. Potom november 89, svet sa zmenil, z jazykov aramejského, hebrejského a gréckeho neviem takmer nič. Čo zostalo z tých čias? Z mojej viery, z mojho ohňa?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (33)

Len včera som pozeral telku. Mária z Magdaly. Ježiš holými rukami zastavil tých s kameňom v dlani. Kto nemáš viny, hoď . Kamene popadali do piesku. On, boží Syn, zachránil život prostitútke. Aj taká žena mu za to stála. Vedel dobre, že ona sama nie je na vine. Keby neboli chlapi, ktorí prichádzali a platili, ona by nepredávala. Naučila sa ho milovať, tá žena. Inak, ako všetkých predtým. Zmenil ju. Už nie éros, no agapé. Keď mu umývala nohy, jej minulosť jej bola dávno odpustená. Napokon to byla ona, Mária Magdaléna, ktorej sa ukázal Vzkriesený. Nie apoštolom. To ona im prišla povedať - Pán sa vrátil. Nebola za hviezdu, ke´d to povedala. Zavrel som telku a myslel som na tých, ktorí tak ľahko sahajú pre kameń, alebo pre palicu. Tak ľahko, tak rýchlo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Večer som otvoril blog idnes a čítal o anjeloch. O anjeloch medzi nami. O ľuďoch, ktorí nás ťahajú z blata. Rátal som, koľko ich mám. Ako prstov na jednej ruke po amputácii malíka a palca. Obrátil som to a rátal ešte raz. Pre koĺkých ĺudí som ja anjelom? Výsledok tristný. Zasa tá ruka s amputovanými prstami. Koĺko som minul anjelov? Koľký raz som minul šancu byť anjelom? Veľakrát. Včera volal Ivoš, pre celý svet sprostý feťák. "Máš čas?" Povedal som nie. Klamal som. Nechcelo sa mi cez mesto, potom hore a dole... I keď viem, že so mnou vydrží bez dávky. Raz sme spolu byli celý víkend a nevzal ani tramadon. Vtedy nehovoril veľa, no čo povedal, stačilo na knižku. Na dobrú knižku. Ivoš. Priateĺ z najlepších. Počúvali sme Nirvanu, Doors, vtákov, naše srdcia. Neškúlil po dverách, akože absťák. Moj anjel. Čo ja viem, čo vidí, keď je na tom svojom heroíne. Moj múdry brat Ivoš.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Alebo ten bezdomovec pred obchodom. Zdraví ma denne, aj keď som mu poslednú stravenku dal pred mesiacom. Raz sme popili červené z krabice. Zobral mi ju z ruky, keď videl, že mám dosť. Nezobral mi fotoaparát za tridsať tisíc, čo som mal celý čas pri sebe. Odviedol ma domov. "Dobrý, šéfe?" povedal mi pri domových dverách. Raz naň zaútočila svorka výrastkov. Chalani boli už už hotoví udrieť a biť. Bol som blízko a moj pes so mnou. Dobrý pes. Neznáša agresiu a násilie. Nedovolil svorke ani len sa priblížit, tobož kameňovať.

Prečo v tom jednom dni Mária z Magdaly a to o tých anjeloch? No veď! Ja viem! I ja predsa možem byť anjelom. Kúskom chleba, teplom v zime, dobrým slovom. Rýchlo tričko, nohavice, ešte stravenku. Idem k samoobsluhe tak rýchlo, ako viem. Moj anjel nikde. Jeho banánová krabica je preč. Vráti sa, myslím si. Vždy sa vracia. Zrazu vidím na tričku sivobiele pierko. Je tu! Pozriem sa za ním. Sivobiely tieň letí do slnka. Logicky. Nie? Anjel, predsa. "Ty se bavíš s tím smraďochem?" spýtala sa ma Lída, keď ma raz videla na tej banánovej krabici. Nesúď, abysi ani ty nebol súdený. To zarastené chlapisko mi hovorí "šéfe" a žije ako vtáča. Možno že to ma priťahuje. Možno že práve to mu závidím. Čo keď to bude raz práve on, kto mi príde povedať- Šéfe, Pán se vrátil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V Prahe, 19.7.2010

Peter Belanský

Peter Belanský

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žijem a bývam v Prahe, píšem poéziu, prózu, všeličo. Fotografujem. Ľúbim, nemám rád, hladkám, provokujem, verím. Zoznam autorových rubrík:  Poézia, prózaTí, ktorých mám rádNezaradenéEkológia, prírodaSpoločnosť

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu