Slová, slová, slová...

Autor: Peter Belanský | 28.7.2011 o 10:26 | Karma článku: 4,14 | Prečítané:  899x

Slová, slová, slová.... Svet je z nich chorý. Tých prázdnych, nedobrých, ubližujúcich, je priveľa. Tých láskavých, ktoré prinášajú nádej, pomoc, radosť, pohladkanie, je málo. Máme slobodu a Internet, teda hore do roboty, píšme, diskutujme, komentujme, ukážme blogerom , že vieme všetko o všetkom a o všetkých,  že sa nebojíme všetkým to natrieť. A zle bude s tým, kto vyjadrí nesúhlas, kto neklikne na karmu, kto povie - také trepanie, taká sprostosť!

Slovo vie potešiť, pohladkať, pomôcť. Vie ublížiť, raz a navždy zlomiť a ponížiť človeka. Zachrániť, alebo poslať dav na bezbranného. Slovo vie zmeniť život človeka, národa aj sveta. Na dobré aj na zlé. Sme chorí a s nami celý svet, lebo po sebe strielame slovami ako guľkami, vieme dobre, ako zatnúť do živého, no potešiť, pohladkať, povedať dobre si to urobil, to nevieme.  Ako keby to bola slabosť, povedať dačo láskavé a pozitívne.

Miešame slová, ktoré sa miešať nedajú, trebárs máme niečo STRAŠNE radi. Sme STRAŠNE šťastní, zaľúbení.... Ako je možné spojiť strach a radosť, šťastie, zaľúbenosť? Niekto priraďuje slová k sebe, spája ich talentom, posolstvom a povie všetkým krásny príbeh. Iný píše, trepe a len stavia múry medzi seba a druhých, medzi radosť a naše srdcia.  Hovor, keď máš čo povedať a keď máš v ruke aj pozitívne riešenie. Keď vieš, poznáš, keď  mnohí chcú a potrebujú, aby si prehovoril. Nerozmnožuj prázdnym zvukom bez významu bolesť, beznádej a zúfalstvo. Treba sa učiť. Všetkému, aj tomu, kedy prehovoriť a kedy nie. Keď nehovorím, počúvam. A keď počúvam, počujem druhých a spoznávam ich náhled, motiváciu, riešenie. Učím sa. Múdry človek sa učí stále. Sprostý už vie všetko, nepotrebuje sa učiť a počúvať. Trepe, trepe a trepe.

Máme slobodu. Tú  ale majú aj všetci okolo. Nemanipulujme ľudí slovami vopred do súhlasu, alebo nesúhlasu. Nech sa rozhodujú slobodne ako my. Všetci s nami nebudú súhlasiť, veď to sa nedá, preto ešte niesu mentálne zaostalí. Prosto nesúhlasia. Slová nás  menia a vracajú sa k nám, tie múdre a láskavé, i tie prázdne, či ubližujúce. Vracajú sa a násobia našu radosť a múdrosť, alebo beznádej a zúfalstvo. Indiáni majú príslovie: povedané slovo, vystrelený šíp. Nedá sa vrátiť. Odíde od nás a alebo škodí, alebo múdro pomáha.

Aj na začiatku všetkého bolo SLOVO.  Po ňom viera, nádej, láska. Nie prázdnota, strach a beznádej. Môžme veriť,  alebo  neveriť. Ani jedno, ani druhé nás nezbavuje zodpovednosti za každé nami povedané slovo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?